Hokejisti Spojených štátov amerických sa vrátili na trón. Po 65 rokoch sa stali majstrami sveta, keď ovládli šampionát vo Švédsku a v Dánsku. Usporiadateľské krajiny si to rozdali v dueli o bronz.

Michal Gavroň
Foto: TASR, Milan Kapusta
Tomáš Marcinko v reprezentačnom drese.
Svetový šampionát i blížiacu sa prvú sezónu v drese Slovana hodnotil v relácii TV Pravda – Fair Play útočník Tomáš Marcinko (37). “Škoda, fandil som Švajčiarom. Páčil sa mi ich herný štýl,“ vraví odchovanec HC Košice.

Američania sú majstri sveta. Je to pre vás prekvapenie?
Nie až také veľké, aj keď priznám sa, viac som fandil Švajčiarom, ktorí má svojou hrou bavili. Páčilo sa mi, ako sa Helvéti prezentovali už na predošlých majstrovstvách sveta. Aj vlani potvrdili svoju kvalitu. Ich hokej ide správnym smerom, hoci vo finále na USA nestačili.

Ako sa vám páčil súboj najmladšieho tímu na šampionáte proti zlatej generácii švajčiarskeho hokeja?
Američania boli aktívni, napádali, mali veľké šance. Švajčiari sa snažili byť zodpovední vzadu. Nemali až toľko šancí. Podobne ako Švajčiari, aj Američania majú pred sebou pekné roky, lebo im nastupuje skvelá generácia. Myslím si, že to nebude ojedinelý americký úspech.

Švajčiari znova nezvládli finále, dá sa hovoriť o nejakej kliatbe?
To by som asi nepovedal, hoci sa to natíska. Iste ak prehráte dvoje finále za sebou, dá sa na to pozerať aj takto. Zlepšujú sa rok po roku, aj preto sa v rebríčkoch posúvajú vyššie a vyššie.

Video
Švédi sa museli uspokojiť iba s bronzom. Málil sa im?
Určite. Mali najvyššie očakávania. Od tímu, ktorý mali na MS, sa nič iné ako zlato nedalo čakať. Niekedy je to zradné, najmä na domácom šampionáte. Určite sú sklamaní, hoci aj bronz je cenný kov.

Nemali ste pocit, že časť MS vo Švédsku bola komorná?
Vyzeralo to tak.

Nie je cestou posúvať MS do krajín, kde to viac žije hokejovým šampionátom?
Uhlov pohľadu je viac, ale IIHF vie, ako vyberať dejiská majstrovstiev sveta. Musí byť spravodlivý spôsob. Švédsko i Dánsko sú nádherné krajiny.

Majú čo ľuďom ponúknuť aj mimo hokeja. Keby boli MS v Česku alebo na Slovensku, bolo by vypredaných viac zápasov. Keby sa však organizovali v našich končinách častejšie, možno by to nebolo také špeciálne.

V roku 2029 ich znova bude organizovať Slovensko. Je to dobrá správa?
Dá sa povedať, že sme futbalový a hokejový národ. Populárne sú aj iné športy, ale tieto dva ťahajú ľudí najviac. Je skvelé, ak Slovensko môže organizovať vrcholné podujatia. Navyše, budúci rok sú u nás aj MS do 18 rokov, kde uvidíme ďalšie budúce hviezdy svetového hokeja.

Dáni sa nakoniec premiérovo dostali do semifinále, skončili bez medaily. Ako sa vám páčil tento príbeh?
Vrchol dosiahli výhrou nad Kanadou, aj keď si určite trúfali aj na Švédov, ale to už bolo nad ich sily. Dosiahli svoj najväčší úspech na MS. Prišiel im aj Nikolaj Ehlers, jeden z najlepších hráčov NHL. Pridali sa k nemu aj ďalší.

V 57. minúte prehrávali 0:1, nakoniec vyhrali 2:1. Čo ste si vtedy povedali?
Pozeral som súbežne hraný duel a komentátori už v ňom hovorili o zložení semifinálových dvojíc. A zrazu som zistil, že Dáni vyhrali a postúpili.

Hneď som hľadal nejaké zostrihy, aby som si pozrel góly. Muselo to byť pre celé Dánsko neskutočné. Iste, oni sú skôr futbalová či hádzanárska krajina, ale vypredaný štadión videl, ako zdolali hviezdami nabitú Kanadu. Musel to byť pre hokejistov skvelý pocit.

Slováci nepostúpili do štvrťfinále. Je to sklamanie?
Tréner Vladimír Országh to zreferoval úplne presne. Nespravili dieru do sveta, ale nie je to ani tragédia. Mali sme mnoho hráčov, ktorí debutovali na MS.

Chýbala nám kostra tímu. Netreba z tohto výsledku robiť paniku, hoci Slováci nesplnili základný cieľ – štvrťfinále. O katastrofe by sme však mohli hovoriť, ak by hrali o záchranu.

Reláciu si môžete vypočuť aj v podcastovej verzii

Deviati hráči debutovali, štyria hrali druhý šampionát. Dovedna trinásť ich bolo veľmi neskúsených. Bola to cenná lekcia?
Je to aj proces naberania skúseností. Možno polovica tímu nemala žiadne s takýmito turnajom. Určite to pre nich bude veľká škola, ktorú využijú v budúcnosti.

Reprezentačná téma je pre vás boľavá. Naposledy ste hrali na MS 2018. Odvtedy sa vám nikto z národného tímu neozval?
Nie. Nejak prirodzene sa to skončilo. Beriem to ako realitu, ďalej nad tím nepremýšľam. Fandím chlapcom. Každé mužstvo sa nejakým spôsobom vyvíja. Nie všetkým sa to musí páčiť, ale snažíme sa o etablovanie mladých hráčov.

Odvtedy neprišiel žiadny kontakt?
Nie. Mám svoj vek. Všetci, ktorí sú v nominácii, si svoje miesto zaslúžia. Hokejistov si vyberajú tréneri a manažéri. Každý má nejakú víziu a svoj pohľad. Beriem to realisticky a už nad tým nepremýšľam.

Zdá sa vám, že dávať šancu mladým je správna cesta?
Ako každý mám svoje očakávania. Vždy verím, že sa dostaneme do štvrťfinále a tam sa môže stať čokoľvek. Videli sme aj výsledky slovenskej osemnástky, ktorej nechýbalo veľa na zisk cenného kovu.

Máme viacero talentovaných hráčov, len potrebujú, aby sme boli trpezlivejší. Musíme si to vážiť a pracovať s nimi. Aj keď nám jeden šampionát nevyjde, nesmieme to zahodiť. Na Slovensku hneď začneme bedákať nad tým, že je všetko zlé… Iste, je čo zlepšovať, treba však veriť nastolenému procesu.

šatan lažo
Možno tá vízia smeruje k MS 2029…
Presne tak. Pozrime sa na Švajčiarov či Nemcov. Kde boli pred niekoľkými rokmi a ako vyzerajú teraz. Ak sa chceme posunúť, potrebujeme roky, nepôjde to zo dňa na deň.

Sme podstatne menšia krajina ako tieto dve z hľadiska počtu obyvateľstva. Nemáme takú základňu. Nastavili si procesy, čakali, kým sa dostavia výsledky a teraz zbierajú ich ovocie. Mali by sme robiť to isté.

Do slovenskej extraligy sa vraciate po 11 rokoch. Sezónu 2013/14 ste odohrali v Košiciach. Tešíte sa?
Veľmi. Idem do sezóny azda s najväčším odhodlaním v kariére. To je základ. Verím, že budem Slovanu prospešný. Veľmi mi na tom záleží. Beriem to ako obrovskú výzvu a novú motiváciu.

Mením súťaž, krajinu, spoluhráčov, prostredie. Veľmi sa na to teším. Beriem to s pokorou a neviem sa dočkať, kedy začneme spolu rásť ako tím.

Čo rozhodlo v prospech Slovana?
Odkedy som mal ponuku od Slovana, zvažoval som ju. Generálny manažér Lukáš Havlíček mi predstavil víziu a mne sa pozdávala. Navyše, v Bratislave sme s rodinou už niekoľko rokov doma.

O to jednoduchšia voľba to pre mňa bola. Vážim si, že budem môcť spojiť hokejový život s osobným. Rád by som do rodinného klbka prispel viac ako v minulosti. Doteraz som bol neustále preč od rodiny. Teraz chcem byť plnohodnotným otcom a manželom tak, ako by to malo byť.

Slovan nemá za sebou ideálne sezóny. Cítite tlak už teraz?
Tlak je prirodzená súčasť športu a hokeja a ak idete hrať za Slovan, tak ho musíte prijať. Snažím sa ho premeniť na hnací motor. Nevnímam to ako nejakú príťaž, ale ako niečo, čo ma má motivovať. Chceme byť úspešní, aby boli ľudia na štadióne spokojní a dá sa povedať, že celá Bratislava.

Petr Bříza
V Třinci a Komete Brno bol tlak dennou súčasťou?
Áno. Oba kluby sú veľké, majú bohatú históriu úspechov za sebou. Ak ste tam, prirodzene si to uvedomujete. Nikto z vedenia k nám nechodil do kabína a nepripomínal, že v tejto sezóne musíme získať titul. Vedeli sme to aj bez toho. Nikto o našom cieli nehovoril nahlas. Takto by to malo byť.

Slovanu chýbali lídri na ľade aj v kabíne. Dá sa táto víťazná mentalita naučiť?
Kabína sa v Třinci, kde som pôsobil dlhšie, postupne vyformovala. A s ňou aj mentálne nastavenie. Všetci sme ťahali za jeden povraz. Vedeli sme, čo robiť. Nepotrebovali sme externé vplyvy a zásahy mimo kabínu. Ak máte zdravú kabínu, v kombinácii s tvrdou prácou a disciplínou vám prinesie úspech.

Aký bol prvý kontakt s kabínou a novým trénerom?
Už som sa stretol takmer so všetkými. Dobre poznám aj kustódov a ďalších členov realizačného tímu. Začali sme už letnú prípravu.

Priznám sa, že vždy keď prídem na štadión v Bratislave, mám špeciálne pocity. Keď som totiž pôsobilv slovenskej extralige, nikdy som tu nehral. Iba na reprezentačnom zraze. Verím, že tie obrovské tribúny naplníme čo najviac.

Bojíte sa alebo sa tešíte na návrat do Košíc?
Keby som povedal, že sa teším, tak by to možno neznelo správne. Avšak vo vnútri to tak cítim, lebo chcem nad nimi vyhrať. Je to jeden z najväčších rivalov Slovana a tiež patria k elite ligy. Hoci som hokejovo vyrastal v Košiciach a posunuli ma do sveta, môj domov je v Bratislave.

Na ľade je to môj súper, po zápase ide všetko bokom. Mám tam rodinu i kopec kamarátov. Aj ku Košiciam ako mestu mám špeciálny vzťah. Bude to extra motivácia. Už ju len správne využiť.

Aké máte v Slovane ciele? Každú sezónu sa pri ňom hovorí o titule…
Nechám to v tejto rovine. Nie je to nepravda. V kabíne si stanovíme naše ciele a pôjdeme za nimi. Je zbytočné o nich hovoriť už teraz. Celú základnú časť hráte preto, aby ste sa dostali do play off a uspeli v ňom.

Na sociálnych sieťach ste podporili manželku Vladimíru (poslankyňa za SaS, pozn.) slovami, že by ste radšej hrali 10 minút oslabenie proti Kanade bez hokejky a chráničov, ako sa zúčastniť politických prekáračiek. Máte pocit, že hokej a politika často prinášajú tvrdé súboje?
Ten príspevok bol nadnesený a verím, že to všetci tak aj pochopili. Aby sme porozumeli rozdielu medzi športom a politikou – keď niečo robím, výsledok sa veľmi pravdepodobne dostaví. Ak po tréningu vypálim 50 pukov navyše, mám vyššiu šancu skórovať aj v zápase.

Lenže ona môže na svojom projekte pracovať aj niekoľko sezón – ak použijem hokejovú terminológiu – ale jej oponenti si zmyslia, že jej zákon nepodporia. Celá vaša práca ide do koša.

V tomto je šport férovejší ako politika. Obdivujem ju za to. Teraz sa venuje veci, ktorá by pomohla deťom a rodičom v nemocniciach. Stále si verí a ide za tým, aby pomohla ľuďom na Slovensku, hoci bez záruky.