“Tvrdá robota bolí, ale ja ju potrebujem. Bez nej nenájdem uspokojenie. Musím sa poctivo potrápiť, aby som mal čisté svedomie,” vravel v minulosti bývalý slovenský hokejista a člen Siene slávy IIHF Zdeno Chára. Aj on je dôkazom toho, že úspech sa dá dosiahnuť viacerými spôsobmi.

Iba talent nestačí. Je potrebné ho skombinovať s nutnou dávkou tréningu a odhodlania. V hokeji to platí dvojnásobne.

Obdobie pred štartom novej sezóny sa už neodmysliteľne spája s tvrdou drinou v posilňovni. Letnú prípravu hokejistov majú zväčša pod palcom kondiční tréneri.

Tí zostavia kompletný harmonogram prípravy a sami dozerajú na jej priebeh. Čím je náročnejšia, tým lepšie sa hráč cíti počas sezóny a zároveň by to malo znížiť riziko zranenia.

Medzi najvyhľadávanejších kondičných trénerov na Slovensku patrí Daniel Kičura. Na starosti má nielen hráčov HC Košice, s ktorými spolupracuje na dennej báze aj počas sezóny.

Dôveru mu prejavujú už niekoľko rokov aj hokejisti pôsobiaci v zámorí, medzi ktorými nechýbajú ani najväčšie slovenské hviezdy Juraj Slafkovský, Erik Černák či Tomáš Jurčo.

Útočník Montrealu vyčnieval už ako tínedžer z pohľadu fyzickej pripravenosti. Podobne na tom bol aj dvojnásobný víťaz Stanleyho pohára – Černák.

Obaja košickí odchovanci sa navyše radia s výškou okolo 192 cm medzi urastených hráčov, ktorí na ľade nemajú problém prijať či rozdať tvrdé údery.

Kičura aj pri nich uplatňuje vedomosti, ktoré získal na stážach v Amerike či v severských krajinách.

“Najväčšie vychytávky sa snažím spracovať, vyhodnotiť a aplikovať potom aj do plánov v košickom hokejovom klube. Všetko sú to vlastne overené metódy od tých najlepších.

Páči sa mi smer Michala Břetenářa, ktorého výskumy so športovým fyziológom Jiřim Dostálom aplikujeme na našich hráčov, ako aj v individuálnych prípravách našich odchovancov, ktorí pôsobia v zámorí,” vraví Kičura.

U Slafkovského je letná príprava mimoriadne dôležitá aj vzhľadom na jeho štýl hry, ktorým sa v NHL prezentuje.

“Hrá veľmi fyzicky náročný hokej. Navyše odohral takmer kompletnú základnú časť a pridal aj zopár zápasov v play off. To je pre hráča, ktorý zbiera a rozdáva veľa hitov, veľmi náročné.

Zvádza ťažké boje v rohoch klziska. Po sezóne musel byť poriadne dotlčený. Cez leto si povie: Sakra, musím na sebe pracovať, aby som bol rýchlejší,” vravel nám v nedávnom rozhovore fínsky hokejový expert Ismo Lehkonen.

Využíva moderné technológie

Zdvíhanie ťažkých závaží v posilňovni zväčša hráčom nerobí problémy. Menej pozitívne vnímajú behy či iné cvičenia na zlepšenie kondície.

Podobne ako pri akomkoľvek inom druhu pohybovej aktivity, aj v rámci letnej prípravy platí, že pokiaľ sa nehundre, tréning nemal dostatočnú intenzitu.

„Reptať sa musí a ak by tomu tak nebolo, tak by boli tréningy podhodnotené. Každý hráč si však uvedomuje potrebu poctivej prípravy. Celkovo to máme vybalansované tak, aby tam bola tvrdá práca i kompenzácie,“ konštatuje Kičura.

V tréningovom procese využíva i moderné technológie. Podľa hráčov sú jeho metódy na svetovej úrovni, čo potvrdzujú i jeho výsledky a spolupráca s elitnými športovcami.

“Tak ako každá sféra života sa modernizuje, je dôležité sledovať moderné trendy a vzdelávať sa. Pri mojej práci je to žiadané, ba až potrebné.

Absolvoval som množstvo stáží a športových konferencií, ale aj spolupráce a konzultácie s kondičnými trénermi na Slovensku, Česku aj v zahraničí,” vraví.

Harmonogram letnej prípravy je často náročnejší ako tréningový proces počas sezóny. Navyše majú hráči k dispozícii štandardný komfort.

“Zabezpečený majú dostatočný prísun ovocia, pitného režimu, výživových doplnkov, regeneračných nápojov, minerálov a vitamínov. Všetko to konzultujeme aj s masérmi.

Každý deň majú v posilňovni pripravené programy na rozvoj silových schopností, metabolických systémov a prevenčné programy, podľa individuálnych potrieb,” priblížil Kičura.

O jeho profesionalite svedčí aj to, že z neho nedostanete meno najväčšieho „dríča“ ani lenivca, s ktorými počas leta pracuje na zdokonaľovaní kondičky.

„Zakaždým máme veľmi homogénnu skupinu a všetci chlapci pracujú nadštandardne poctivo. Nedá sa teda povedať, že by niekto vytŕčal či zaostával,“ konštatuje diplomaticky Kičura.

Hokej je jeho srdcovka

Kičura pôsobí ako kondičný tréner od ukončenia štúdia na Fakulte športu na Prešovskej univerzite v odbore učiteľstvo a trénerstvo.

Po škole spolu s kolegom Marekom Kokindom, ktorého to bola myšlienka, oslovili mládežníckych trénerov HC Košice i vedenie klubu a následne rozbehli projekt s kondičnou prípravou mládeže.

„Postupne sme sa dostávali do povedomia hokejového prostredia a v roku 2012 prišla ponuka venovať sa na tejto pozícii A-mužstvu. Ja som zostal v praxi v HC Košice, Marek pôsobí a prednáša na akademickej pôde fakulty športu,“ vraví Kičura.

Spoločne s Kokindom prepojili teóriu s praxou a výskumom, čoho výsledkom sú viaceré odborné články, štúdie a publikácie prezentované na športových konferenciách v Európe.

K športu mal blízko od detstva, no jeho srdcovkou bol vždy hokej, ktorému sa chcel venovať v akejkoľvek forme.

“Od malička som bol živel a stále v pohybe, venoval som sa športu vo všeobecnosti v rôznych smeroch či už futbalu, atletike, gymnastike, rekreačne aj ľadovému hokeju.

Vždy som si hovoril, že ak som ho nehral profesionálne, chcem sa motať okolo neho. Ak si človek za niečím ide s pokorou a profesionálnym prístupom, dosiahne to,” vraví Kičura.

Svoju prácu miluje aj napriek tomu, že voľného času má v priebehu roka minimum. Zrejme nikoho neprekvapí, že aj oddych trávi aktívne.

“Najčastejšie je to turistika, kino a dobré jedlo. Keďže som každý deň zaneprázdnený klubovými povinnosťami, nielen pri A-mužstve, ale aj pri mládeži, voľný čas sa mi začína na pár dní niekedy v apríli.

Vtedy väčšinou odchádzam niekam na stáž, alebo aktívny odpočinok. Počas sezóny, ak je čas, tak je to naozaj o jednodňovej prechádzke v horách,” vraví muž, ktorý má podiel na posledných dvoch majstrovských tituloch košických hokejistov.