Vlani sme sa vracali spod Tatier s víťaznou trofejou, tentoraz s troma tesnými prehrami. Tri súboje s extraligovými súpermi v rámci 78. ročníka druhého najstaršieho turnaja Európy pomohli ukázať silné i slabšie stránky výrazne omladeného tímu.
„Je dobré, že dostávame málo gólov, potrebujeme ich ale strieľať viac. Dostávame sa do šancí, ale nepremieňame ich. Je teda na čom pracovať. Základom však musí byť práve tá defenzíva, pretože tento rok možno nemáme taký kvalitný tím ako vlani a chce to teda dôsledné dodržiavanie pokynov trénera,“ rozhovoril sa po ukončení turnaja útočník Šimon Petráš.
V súbojoch proti Popradu a Liptovskému Mikulášu sa zrodili výsledky 1:2, v záverečnej partii s extraligovým nováčikom z Prešova rozhodli za stavu 3:3 samostatné nájazdy. Pozitívom bola neutíchajúca vôľa po úspechu, ktorú „oceliari“ pretavili vo vyrovnávajúci gól necelé štyri sekundy pred koncom tretej tretiny.
„Toto nás zdobilo aj počas vlaňajšej úspešnej sezóny. Väčšina slovenskej časti tímu tu ostala a ukázali sme, že budeme aj naďalej bojovať. Hráme stále do konca,“ podotkol Petráš, na ktorého nadviazal brankár Dominik Riečický. „Bolo vidieť, že oba tímy už melú z posledného a v nohách majú ťažké tri dni. Bojovalo sa však až do konca. Nás môže tešiť, že sme dokázali vyrovnať v samotnom závere a opäť sme tak ukázali mentálnu silu. Dali sme si šancu otočiť skóre, ale bohužiaľ to v nájazdoch nevyšlo.“
Víťazný gól Šarišanov strelil v druhej sérii nájazdov náš bývalý útočník Hunter Fejes. „S „Fídžom“ sa samozrejme poznáme a tak som tušil, čo urobí. Aj sa mi to potvrdilo. Mal však trochu šťastia a prepadlo mi to pomedzi nohu a ruku.“
Špecifický bol aj súboj dvoch brankárov, ktorí ťahali ešte pred pár mesiacmi Košice k majstrovskej trofeji. Dôvod na širší úsmev mal po zápase Jaroslav Janus.
„Bolo to pre nás oboch niečo nové. V Košiciach sme zažili skvelé spoločné roky a mali sme výborný vzťah. Škoda, že odišiel, ale budeme sa vídať ako súperi a hlavné je, aby nám obom slúžilo zdravíčko. Prajem mu len to dobré,“ pousmial sa Riečický, ktorého partnerom pre nastávajúcu sezónu je oveľa mladší
Liptovskému Mikulášu zaujal fantastickým výkonom. „Paťo je veľmi šikovný brankár, ktorý na sebe tvrdo pracuje. Potom sa to ukazuje aj v zápasoch.“
Tatranský pohár naznačil, že hlavnou devízou košického tímu bude poctivá hra v defenzíve. „Oceliari“ sa navyše v Poprade neprezentovali v najsilnejšom hernom zložení a do hry nezasiahli obrancovia Eduard Šedivý s Radkom Deylom či útočníci Mário Lunter a Peter Repčík. Šancu ukázať sa naopak dostali mladíci Andrej Zuščák, Jakub Hudec, Branislav Barger, Jakub Kvietok, Jan Bartoš či Dávid Havadej.
,,Musíme si uvedomiť, že je tu veľa mladých chalanov, ktorí sa potrebujú učiť. Aj takéto turnaje ich posúvajú dopredu a berieme to triezvo. Vlani sme sem prišli vyhrať, teraz boli ciele trochu iné,“ zamyslel sa Šimon Petráš, ktorý si z Popradu odviezol aj jeden nečakaný darček od fanúšika. Ten ho prostredníctvom transparentu požiadal o puk a odmenou mu bola hračka labubu. „Poviem pravdu, že ani neviem čo to vlastne je. Vraj je to nejaká strašidelná hračka a tak ju asi posadím na „Ričiho“ bránku. Nech straší súperov,“ pousmial sa 29-ročný útočník.
Spomínaný Dominik Riečický straší súperov aj bez labubu. Na jeho výkony nemožno povedať krivé slovo, no výsledky kreujú nielen inkasované, ale aj strelené góly. A v tomto smere si želajú „oceliari“ vyššiu efektivitu.
„Keď to tak zhrniem, tak v Poprade sme chceli uhrať lepšie výsledky. Neodohrali sme zlé zápasy a všetky prehry boli tesné. Bohužiaľ, tento rok nám to nevyšlo, ale podstatné bude to, čo prinesie sezóna. To sme si vraveli už po zápase v šatni. Máme dva týždne do Slovanu a musíme urobiť všetko preto, aby sme to ešte vyladili,“ uzavrel D. Riečický.
